"Ak vládzeš cvičiť, môžeš aj pracovať". Povedali chlapcovi s autizmom

Autor: Emília Lengyelová | 25.4.2017 o 15:08 | Karma článku: 7,96 | Prečítané:  1020x

Devätnásťročný chlapec, ktorý je kvôli autizmu na intelektuálnej úrovni piatich rokov, nemá právo na invalidný dôchodok. Prečo? Pretože jeho matka začala konať.

Christianova mama nepracuje. Stará sa o syna 24 hodín denne. A hoci by potreboval rehabilitácie, nemôžu si ich dovoliť.  Rozhodla sa však vlastnému dieťaťu zabezpečiť kvalitný a plnohodnotný život aj napriek nedostatku financií. Oslovila trénera kulturistiky, s ktorým si chlapec už predtým vytvoril bližší vzťah, či by s ním necvičil on. Začiatky boli ťažké pre obe strany. Po niekoľkých mesiacoch si však vytvorili tréner s chlapcom sériu znakov a pohybov, prostredníctvom ktorých dokázali komunikovať. Chlapec prekonal fóbie, cvičí a spolu s trénerom pomocou videí motivuje aj ostatné rodiny s podobným osudom nebáť sa a pokiaľ to je možné, zaradiť istým spôsobom deti/ľudí s rovnakým osudom do života.


Bol by to veľmi pekný príklad toho, ako dokáže šport, odhodlanie trénera (bez nároku na honorár!) a matky vyňať takéto prípady z „tabuliek“ a ukázať svetu, že sa to s veľkou dávkou trpezlivosti dá.
Avšak, predsa v tom musí byť nejaký háčik. Posudková lekárka usúdila, že chlapec nemá nárok na invalidný dôchodok. Dôvod? Vládze cvičiť, bude vládať i pracovať. Takže chlapec, na úrovni piatich rokov, ktorý sa dorozumieva len neverbálne a neustále potrebuje pomoc, ktorému trvalo niekoľko mesiacov kým si zvykol na  telocvičňu a neutekal z nej, má ísť pracovať.
Je mi jasné, že v otázke riešenia problémov „ne normálnych“ stagnujeme, ale tu by postačila hoci štipka ľudskosti zo strany lekárky. Tá namiesto toho viní matku. Dôchodok synovi nepriznajú nie preto, lebo by bolo cvičenie s trénerom nevhodné, ale preto, lebo nedokladovala aktuálne psychiatrické vyšetrenie. Pritom ich od nej nik nikdy ani nežiadal.


Uvedomuje si vôbec niekto, z akého dôvodu sa matka odhodlala k takémuto riešeniu? Váži si vôbec niekto fakt, že našla spôsob ako mu tie rehabilitácie zabezpečiť, i keď nejde o štandardný spôsob? Bolo by lepšie nechať ho bez akéhokoľvek pohybu a cvičenia len preto, že nie sú naň prostriedky? Berie niekto do úvahy to, že ten tréner vytvoril špeciálny cvičebný plán, vybudoval si s chlapcom takej diagnózy vzťah, komunikujú medzi sebou vlastnou rečou a v neposlednom rade to všetko robí nezištne? Vedia dotyční vôbec niečo o tej diagnóze?


Niekedy je zbytočné dožadovať sa pomoci, lebo ani kompetentní nevedia, ako takýmto prípadom pomôcť a najmä ako k nim pristupovať. Neuveriteľné, že aj v dnešnej dobe to u nás predstavuje problém. Pritom peniaze, čas aj záujem sa nájdu na čokoľvek. Len nie na toho, kto ich skutočne potrebuje.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Stačilo by, keby sa nekradlo. Základy politického hochštaplerstva

Iste, politici ani zajtra neprestanú nepoctivo zavádzať, ale aspoň by sme im to nemali uľahčovať.

KULTÚRA

Prečo maďarský sranda pre slovenský koňha nechce vyčpieť

V žánrovej vernosti niet čo Susedom vytknúť.

DOMOV

Po streľbe v petržalskom paneláku zostali dvaja mŕtvi

Na chodbe tam našli telo ženy a muža, na mieste našli dieťa.


Už ste čítali?