Zdanie môže občas klamať

Autor: Emília Lengyelová | 30.6.2016 o 21:02 | (upravené 30.6.2016 o 21:28) Karma článku: 5,37 | Prečítané:  697x

Ľudia cestujúci mestskou hromadnou dopravou natrafia na čudákov pomerne často. Následne vznikajú  zaujímavé príbehy nad ktorými sa zasmejeme, neveriacky krútime hlavami alebo sa zhrozíme.

Osobne ich nemám veľa a ak áno, ani nestoja za reč.

Ako som však nedávno čakala na autobus, prihovoril sa mi starší pán. Nebol to tulák, ani bezdomovec. Slušne vyzerajúci, obyčajný dôchodca.  Opierajúc sa o palicu ku mne podišiel  a začal rozprávať o svojej viere. Malý, drevený kríž visiaci okolo jeho krku napovedal, že možno ide o jedného z tých, čo ľudí zastavujú na ulici a vábia na podobné reči. Usúdila som ale, že tento starec a ani jeho viera nie sú nijak zvlášť nebezpečné a len prikývla. On však pokračoval. Spýtal sa ma, či viem aký je v ten deň sviatok. Nemala som ani potuchy, ale už  len zo slušnosti som ho neodbila, len odpovedala jednoduché  nie. To ho povzbudilo a začal mi vysvetľovať niečo o kresťanskom sviatku toho dňa. Opäť som mu s porozumením prikývla.  Nepôsobil zvlášť dotieravo, ani sa ma nesnažil svojimi rečami prikloniť na stranu viery. Chcel sa len s niekým podeliť a diskutovať. Dokonca tento monológ netrval viac ako dve minúty. Zrejme malo mať jeho vysvetľovanie hlbší význam a najmä malo odhaliť aj nejakú pointu, no keďže videl, že vo mne nevzbudil záujem, pobral sa preč.

Pristúpil k pánovi neďaleko. Ten mu však ani nedal šancu niečo povedať, stiahol sa a znechutene odbil slovami nech ho nechá na pokoji, ponechá si tie svoje reči pre seba a nech ide radšej preč. Bez akejkoľvek šance ho odsúdil.  Starký pochopil a odkrivkal.  

Asi väčšina z nás by na našom mieste reagovala rovnako. Nevšímavo, odmerane a pohoršene. Zaradili by sme ho do skupinky čudných, duševne chorých, nenormálnych dokonca otravných ľudí a bezpečne sa vzdialili bez toho, aby sme porozmýšľali nad tým, či činíme oprávnene.

Nech už na nás jeho reči pôsobili akokoľvek zvláštne, pochopila som, že si označenie "čudný" nezaslúži on. A to minimálne z toho dôvodu, že ako jediný spomedzi všetkých prítomných na preplnenej zastávke ponúkol mamičke s kočíkom svoju pomoc pri nastupovaní a ako jediný to aj spravil, i keď naokolo stála kopa statných mužov. V tej chvíli som sa zamyslela. Veď tento človek nemôže byť čudný. To len my toto pomenovanie veľmi radi a často používame, keď sa nám niečo nezdá normálne a bežné a to aj  bez toho, aby sme poznali pozadie osobnosti človeka, ktorému ho prišívame. Usúdila som, že čudnejšie je nepomôcť druhému, ako úmysel podeliť sa o posolstvo svojej viery.  Pre mňa v tej chvíli predstavoval vhodný podnet na zamyslenie sa. Aspoň nad tým, čo si v skutočnosti zaslúži označenie „čudné“.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Prečo Fico potrebuje kaviareň?

Rovnako ako Fico, aj Rezník bude len ťažko presviedčať demokratickú verejnosť, že sa zmenil.

DOMOV

Polícia si nahrala preberanie úplatku na Vysokej škole Sv. Alžbety

NAKA tiež obvinila šéfa daňovej kontroly.

EKONOMIKA

Hypotéku pre mladých zrušia. K podpore sa majú ľudia dostať inak

Aby ľudia vedeli, o koľko si reálne budú môcť po roku znížiť svoj základ dane, budú od bánk dostávať potvrdenia.


Už ste čítali?