Hnev na zlyhanie úradov Ferkovi nepomôže, pomôžme teda my

Autor: Emília Lengyelová | 22.8.2016 o 21:30 | (upravené 23.8.2016 o 0:56) Karma článku: 11,54 | Prečítané:  3910x

Ferko Mindár je mladý 16 ročný chlapec. Bohužiaľ, už v tomto veku je preskúšaný životom a okúsil jeho trpkú príchuť.

Pred rokom sa sťažoval na bolesti kolena spôsobené pádom pri športe. Keď ale bolesť naďalej neutíchala, rozhodol sa absolvovať niekoľko vyšetrení. Jedno z nich nanešťastie ukázalo, že ide o rakovinu. Neviem si predstaviť, čo musela rodina a najmä Ferko prežívať po vypočutí si diagnózy. Je mi však jasné, že bolo nutné konať a začať boj s touto neľútostnou chorobou. Plán bol jasný, začať brať chemoterapiu a následne podstúpiť operáciu, pri ktorej malo byť napadnuté miesto na stehennej kosti nahradené protézou.

Osud tejto rodiny bol zrazu tvrdo skúšaný. Nielenže ich sužovali rodinné tragédie spolu so synovou chorobou, ani finančne to nemali jednoduché. Otec rodiny sa živil stavebníctvom až do momentu, kedy mu odberatelia prestali uhrádzať faktúry. Nastal krach a s tým aj problémy s financiami. Aby toho nebolo málo, tesne pred operáciou lekári skonštatovali, že sa noha nedá zachrániť a musia ju amputovať. Prichádzala teda jedna rana za druhou.

Po tom, čo sa rodina dozvedela o amputácii, musela okrem peňazí na dopravu za liečbou, na kúpu ojazdeného auta, na otcov pobyt v nemocnici so synom, pretože on sa oňho stará kým manželka pracuje, a taktiež aj na domácnosť s dvoma ďalšími maloletými deťmi, riešiť aj prerábanie a následné prispôsobenie bytových priestorov chlapcovi tak, aby v nich dokázal plne fungovať a mal o niečo pohodlnejší život.

Pán Mindár mal navyše na krku  exekúciu, keďže popritom všetkom  nebol schopný platiť zdravotné ani sociálne poistenie. Nie je spravodlivé, aby mala rodina s takýmto osudom na krku exekúciu, nakoľko za synovu chorobu nemôže, a tiež nedlhuje štátu peniaze z vlastnej vôle. Ale jednoducho na ľudí s takýmto osudom neplatia výnimky, aj keby sme si to mnohí želali.

Na preplácanie cestovania z bydliska v okrese Trenčín do bratislavskej nemocnice a rovnako na preplácanie poplatkov za parkovanie pri nej nemá rodina nárok, nakoľko úrady vedia poskytnúť pacientovi sanitku. Uznajte, že v tomto prípade je rozumnejšie zabezpečiť si vlastný spôsob dopravy. Sanitka,  na ktorú má pacient nárok prepravuje niekoľko ľudí naraz a  nie je správne, aby sa chlapec už s beztak oslabenou imunitou prevážal v stiesnenom priestore s rôzne chorými ľuďmi. Rodina si teda zabezpečila ojazdené auto a so synom absolvuje pravidelné cesty za liečbou. Samozrejme,  platí  si ich z vlastného vrecka.

Rodičia sa nevzdali a snažili sa svojmu synovi po amputácii zabezpečiť pohodlnejší život. Vybavili mu na úradoch  preukaz ZŤP, parkovací preukaz na auto, požiadali aj o príspevok na benzín vo výške 33 eur a tiež o príspevok na kúpu auta, keďže staré dosluhuje.

Odpoveď zo strany úradu bola nekompromisná.

Žiadosť o príspevok zamietol a ešte k tomu žiadateľovi vzal aj parkovací preukaz pre ťažko zdravotne postihnutého, hoci ho po potvrdení diagnózy Ferko získal. Prečo mu ho vzali, nevedno. Posudková lekárka vtedy v posudku skonštatovala, že pre tumor chlapec je odkázaný na prepravu motorovým vozidlom, takže naň má právo.

V čase, keď pán Mindár žiadal o spomínaný príspevok na auto bol už Ferko po amputácii,  vznikol tak nový posudok od rovnakej posudkovej lekárky. Tá napodiv zhodnotila, že chlapec nie je odkázaný na individuálnu prepravu motorovým vozidlom. V posudku uvádza: „Maloletý má sťaženú pohyblivosť. Premiestňuje sa pomocou protézy a dvoch francúzskych bariel. Je schopný pomalšou chôdzou, prípadne s prestávkami na oddych a v sprievode inej osoby sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a k prostriedku železničnej dopravy, nastupovať do vozidla, vystupovať a udržať sa v ňom počas jazdy.“ Netrúfnem si povedať, na akom základe pozmenila posudková lekárka svoj posudok, osobne amputáciu dolnej končatiny za zlepšenie stavu nepovažujem.

Otec  zašiel so synom na úrad, kde sám chlapec vysvetľoval, že nie je schopný do autobusu nastúpiť. A ja mu verím, iste nie je jednoduché naučiť sa chodiť s protézou a nejde to zo dňa na deň. Navyše, niekedy je v autobuse ťažko cestovať aj zdravému. A rovnaký názor majú iste aj ostatní ľudia s rovnakým zdravotným stavom ako je ten Ferkov.

Chyba bude zrejme hlbšie ako len v posudkovej lekárke. Celý systém býva k zdravotne postihnutým nespravodlivý. Oprávnene by sme mohli teraz hromžiť na úrady, politiku, systém, hľadať skutočného vinníka, no tým chlapcovi ani jeho rodine nepomôžeme. Každý z nás už okúsil silu nespravodlivosti a aj to, aký je boj s úradmi ťažký a nevyrovnaný.

Tento príbeh ma zaujal preto, aby sme spojili sily a rodine pomohli. Podporili snahu rodiny postarať sa čo najlepšie o svoje deti a zabezpečiť slušný život pre svojho syna, keď už je určitým spôsobom obmedzený. Snáď podobných komentárov na aký som natrafila od nemenovaného pána, typu vraj by bolo dobré, ak by sa peniaze dostali tam, kam majú, keďže otecko vysedáva v krčme, bolo čo najmenej.  Otec Ferka na oplátku argumentoval tým, že popri všetkých tých starostiach snáď má právo ísť na pivo a vyrozprávať sa, aby sa nezbláznil, najmä vo chvíli, keď pricestuje so svojím dieťaťom domov po chemoterapii. Po tom, čo  ho vidí bezvládne zvracať a rovnako aj ostatné deti, ktoré počas synovej liečby na onkologickom oddelení postretával, sa mu ani nečudujem ak sa potrebuje vyrozprávať, hoci kamarátovi pri pive.

Možno si často neuvedomujeme, že liečba nevyčerpáva len dieťa, ale aj rodiča. Stretáva sa s nepochopením úradov, s nespravodlivosťou, možno i s bezmocnosťou. Navyše pozerať sa na svoje dieťa ako trpí iste nie je jednoduché, rodinný život sa od základu zmení a prispôsobiť sa mu si vyžaduje veľkú psychickú silu. Tej iste neprispievajú závistlivé reči okolia. Ten koment zrejme len potvrdzuje pravidlo, sused susedovi aj rakovinu závidí.

Našla som profil pána Mindára na stránke Ľudia ľuďom, kde je možné Ferkovi finančne prispieť, je tam i kontakt na rodinu. Ak mám správne informácie, pomáha mu takto i charitatívna organizácia Dobrý anjel.

Verím v to, že tam, kde úrady zlyhávajú, pomôžu dobrí ľudia. Práve ich  pomoc veľakrát dopomôže k uzdraveniu a k zabezpečeniu kvalitného života popri liečbe. Nech je tak i teraz.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Pacienti budú stále robiť poštárov. Systém pýta ďalšie milióny

eHealth v praxi nefunguje, aj napriek investovaným desiatkam miliónom doň štát naleje ďalšie peniaze.

AUTO

Viete, akými spôsobmi sa dnes kradnú autá?

Podľa oficiálnych štatistík polície vlani zmizlo 1 932 áut.

ŠPORT

Tím Európy podľahol Kanade, jediný jeho gól strelil Tatar

Rozhodujúci gól sa zrodil po Chárovej chybe.


Už ste čítali?