Nebolo by na škodu k bulletinu prikladať i pravidlá slušného správania

Autor: Emília Lengyelová | 17.3.2016 o 17:53 | Karma článku: 7,89 | Prečítané:  1035x

 Mám pocit, že to s nami ide dole vodou a intelektuálne sa vraciame späť. Presvedčil ma o tom nedávny zážitok.

S  veľkou radosťou som pozvala mamu na baletné predstavenie, nech si popri všetkých tých starostiach oddýchne a zájde za kultúrou. Ale odchádzali sme z neho trochu rozčarované. Niežeby som nebola spokojná s výstupom. Naň nemôžem povedať nič zlé. Skvelí tanečníci, scéna, dramaturgia a v neposlednom rade hudba. Všetko to dokopy tvorilo krásny celok.

Čo ma znechutilo, bolo správanie ľudí.  Dospelý človek by mal vedieť odhadnúť situáciu, rozpoznať príležitosť, na ktorú sa chystá a následne sa jej prispôsobiť. Tak pokiaľ viem, pravidlá slušného správania hovoria o tom, že do divadla sa prichádza v primeranom spoločenskom oblečení. Ja skutočne neočakávam, že sa dámy preoblečú do honosných rób,  ani že každá z nich bude mať oblečené večerné šaty, hoci by to tak malo byť. No je rifľová alebo kožená bundička vhodným spoločenským oblečením?
Pri pánoch očakávam oblek. Namiesto toho som postrehla nový trend. Obuté tenisky, modré či bledomodré rifle, ďalej tričká, prípadne nejaký ten pulóvrik. Na chvíľu som mala pocit, že sa za oponou skrýva rocková kapela. Veď ak sa dokázal do obleku preobliecť postarší pán o barlách, tak prečo nie mladí muži? Verím, že zo zdravotného hľadiska by sa cítil lepšie v niečom pohodlnejšom, no napriek tomu si to nedovolil. Veď k týmto priestorom a atmosfére to jednoducho patrí.

Každopádne, smutne priznávam, že na takéto „prípady“ som  už voľakedy dávno natrafila. Ale bola to skôr výnimka ako pravidlo. Po včerajšku môžem skonštatovať, že vhodne oblečený návštevník sa môže pokojne cítiť trápne. Pretože práve on vyznie v porovnaní s ostatnými „od veci“.

Taktiež som netušila, že do divadla sa smie nosiť jedlo v podobe čipsov či slaných tyčiniek a následne je možné konzumovať ho počas prestávky priamo v hľadisku. Ak sa niekto nechce občerstviť jedlom a pitím prichystaným divadlom,  pochopím. Ale nech aspoň prinesenú drobnosť konzumuje mimo hľadiska, aby to malo nejakú tú úroveň, keď už sme v divadle.
Ak to takto pôjde ďalej, možno by sa mali k bulletinom prikladať i stručné pravidlá slušného správania. Asi až vtedy by sme sa nad sebou zamysleli.

Myslím si, že v našej krajine je veľa špičkových umelcov, šikovných dramaturgov, hudobníkov, scenáristov, výtvarníkov a mohla by som takto s vymenovávaním pokračovať ďalej. Tým, že sa nevieme chovať len dokazujeme, ako si ich snahu nevážime a kultúru na takejto úrovni berieme ako samozrejmosť.

Do divadla si prichádzame po umelecký zážitok. Je to výnimočný okamih. Tak prečo si ho navzájom kaziť tak banálnymi chybami? Pokúsme sa správať podľa etikety, prichádzajme včas, vhodne sa oblečme a vzdajme umelcom okrem potlesku úctu i takýmto spôsobom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?