Bol to obyčajný deň

Autor: Emília Lengyelová | 13.3.2016 o 15:17 | Karma článku: 2,00 | Prečítané:  475x

Budík netrpezlivo vyzváňal a ja som ho ešte netrpezlivejšie vypínala už po tretí raz. Stratím sa hlbšie v perinách a slastne vydychujem.

Okolo poletujú tiene konárov mihotajúcich  sa kdesi za domom, slnečné lúče jemne vrážajú do okenných rámov a tisnú sa cez zatiahnuté žalúzie. Je čas vykročiť za povinnosťami. Prázdny vankúš vedľa mňa ma prinútil vybaviť si v mysli predchádzajúce dni. Postupne sa vynárali spomienky a  prebúdzala moja bolesť. Nemotorne som vstala. Horúca sprcha zo mňa zmyla aj posledné zvyšky výčitiek a dovolila mi na chvíľu nemyslieť. No v zrkadle vidím svoj rozmazaný obraz ako sa na mňa pozerá vyčítavým pohľadom. Zrazu mnou prúdi tok pocitov, ktoré ani neviem presne pomenovať. Najradšej by som sa uzavrela do bubliny. Tam by ma možno nenašli.

 Ulica je už plná ľudí. Niektorí sa spokojne prechádzajú námestím, sprevádzaní svojimi štvornohými miláčikmi, iní sa náhlia za povinnosťami. Jediné, čo vnímajú, je pohýnajúca sa ručička na hodinách. Voňavé kaviarne sa zapĺňajú ľuďmi prahnúcimi po kofeíne i po bulvárnych článkoch, ktorými sa nechali zlákať z novinových stánkov. Mojej pozornosti neunikne skupinka ľudí pri starom semafore, netrpezlivo prekračujúca z nohy na nohu, kým nenaskočí zelená. Aspoň to kvetinárstvo od vedľa hýri paletou rôznych farieb, a tak vnáša do našich pochmúrnych životov trochu radosti. Obďaleč pri svojom vozíku, z ktorého zub času zanechal len akýsi starý krám, rozdáva úsmevy a pečené gaštany postarší pán. Ich lahodná vôňa sa rozplýva po okolí a mnohým z nás vykrúca nosy. Znova tá istá idyla.  

Podchod, ktorým som prechádzala vyzeral o niečo ponurejšie. Kachličky maslovej farby lemovali moju dráhu a veru, pôsobili ohavnejšie, ako inokedy. Zápach z kútov stien sa miešal s elegantnými vôňami okoloidúcich dám a dotváral každodennú rutinu. Vôkol sa niesla len ozvena klepotu topánok a šum prichádzajúci z hora. Kráčam ďalej, k mäkkému svetlu vynárajúcemu sa spoza rohu. Javilo sa ako nádej. Vztýčim hlavu a pozbieram zvyšky energie, ktorá mi po tom emocionálnom zážitku spred pár dní ešte zvýšila. Skúsim to teda znovu. Tento tak obyčajný deň bude možno novým začiatkom. Povzbudená týmto faktom sa strácam v svetle, spolu s vôňou pečených gaštanov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?