Opisovanie, prirodzená vlastnosť človeka

Autor: Emília Lengyelová | 27.2.2015 o 11:23 | Karma článku: 3,33 | Prečítané:  916x

Skúškové obdobie patrí medzi najstresovejšie obdobie semestra. Dnešní študenti poznajú až dva druhy stresu. Stres z toho, že sa nestihnem naučiť na skúšku, alebo si nestihnem pripraviť nejaký slušný plán, ako ju spraviť bez učenia. Mojím zámerom teraz nie je kázať, čo je správne a čo nie. Máme na vec rôzny názor a to je v poriadku.

Na stredných školách skoro nebolo žiaka, ktorý by nejakým spôsobom nepodvádzal. Pri písomke z biológie, dejepisu či na iných humanitných predmetoch, pre mnohých nezaujímavých. Ja sama som občas nejaký ťahák použila, hlavne keď som sa cítila zúfalá a bezradná z toho, že si učivo nie a nie vtesnať do hlavy. Najmä ak ma predmet vôbec nebavil a vedela som, že to nie je to, čo raz od života budem žiadať.  

Pravdaže, vopred všetka česť výnimkám, ktoré stredoškolským štúdiom prešli čestne.

Ak mi je pomocnou barličkou ťahák na strednej škole, to ešte nejako pochopím. No zarazil ma fakt, koľko študentov- vysokoškolákov sa na takýto spôsob "preliezania" spolieha. Veď predsa, vysokú školu si vyberám na základe toho, čo ma baví a čo je pre mňa zaujímavé. Sústreďujem sa na konkrétne predmety, na konkrétny odbor, z ktorého by som rád zbieral informácie a pokúšam sa o to, byť s nimi "kamarát". Nemusím sa predsa siliť k učeniu pre mňa nepodstatných údajov, tak ako to vo väčšine prípadov musí byť na strednej škole či gymnáziu. Jednoznačne tu máme lepšie možnosti.  No zrejme dnes ide o niečo úplne iné.

Môj partner reagoval na takéto správanie verejne. Vyjadril sa, aké je nespravodlivé, že ten čo podvádza skúšku spraví bez väčšieho úsilia a ten čo sa poctivo učí a snaží sa informácie aj zapamätať, tú skúšku buď nedá, alebo má horšie hodnotenie. Po pár dňoch práce a učenia sa, si prečíta na nejakej študentskej súkromnej stránke konšpirácie a rady, ako okabátiť vyučujúceho, kde si sadnúť aby naňho nedovidel, kam si schovať mobil či zdrap papiera. A to všetko namiesto toho, aby si k tomu človek sadol a pokúsil sa pochopiť niečo z odboru, v ktorom raz chce fungovať.

Jedna z nasledovných reakcií zo strany študenta bola takáto: Opisovanie je pre človeka prirodzené, ak si môže takýmto spôsobom prilepšiť, tak prečo nie. Podľa neho sa podvádza všade, tak prečo nie aj tu. Údajne to, čo sa naučí v škole, je len malé percento z toho, čo naozaj v živote využije. Tvrdí, že v podstate nás žiadna skúška nespraví múdrejším, cieľom je dať ju a tak to vraj funguje všade. Dokonca sa za to ani nehanbí.
Ďalšia z radu reakcií sa týkala množstva učiva, vraj keď je toho veľa, musí sa opisovať.

Správne a trefne partner poznamenal, ako veľmi dúfa, že sa to takto nepraktizuje aj na stavebnej či nedajbože lekárskej fakulte. Otvorene priznal, ako ho škola demotivovala a vôbec mu už neprináša také potešenie, aké by mala.

Pýtam sa teda, kde sa stala chyba?  Akí ľudia vychádzajú zo škôl? Zaujíma ich vôbec to, čo študujú, alebo je to vyslovene o papieri? Je skutočným problémom len naša lenivosť?

Naozaj neviem, posúďte sami. Každopádne, v súčasnosti veľakrát nie je pre študenta samozrejmosťou mať nejaké základné znalosti získané práve vysokoškolským štúdiom. Ale bez nich to akosi nejde. Ak ich mám, nič mi nebráni byť kreatívny v tom, čo ma baví a v konečnom dôsledku vykonávať svoju prácu dobre. No ak sa k skúškam staviame takto a  študujeme len preto, aby nám bol vystavený papier s titulom, tak potom neviem, ako to tu bude vyzerať o pár rokov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?